Kristína Royová (1860-1936)

je významnou osobnosťou histórie Cirkvi bratskej. Narodila sa v Starej Turej ako jedno z piatich detí tunajšieho evanjelického farára Augusta Roya. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo silne národne uvedomelé. Otec bol osobným Hurbanovým priateľom a podieľal sa na organizovaní slovenského povstania v roku 1848. Matkinho brata, Karola Holubyho, spolu s Viliamom Šulekom za účasť v tomto povstaní popravili.

Sklony k literárnej tvorbe mala Kristína Royová od malička. Po stretnutí s misionárom Dr. Baedekerom, pôsobiacom medzi väzňami na Sibíri v cárskom Rusku, sa rozhodla „položiť svoj život na oltár Kristov“ a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. Začala pri deťoch, ktoré so sestrou Máriou zhromažďovala na nacvičovanie novších náboženských piesní. Kristína i Mária písali a zhudobňovali si vlastné texty piesní v slovenčine a prekladali tiež z anglických a nemeckých spevníkov. Po večeroch sa schádzali aj s rodičmi, čítali a vysvetľovali si biblické príbehy. Aby tieto večierky boli pútavejšie, začala na nich Kristína čítavať svoje rozprávky. Tak vznikla v r. 1893 jej prvá novela pod názvom „Bez Boha na svete“. Novela preslávila autorku po celom svete. Piesňová tvorba sestier Kristíny a Márie Royových je zhrnutá v knihe „Piesne sionské“ (prvé vydanie v r. 1906).

V r. 1897 bol založený spolok „Modrý kríž“, hnutie pochádzajúce zo Švajčiarska, ktorého cieľom bolo náboženskými spôsobmi bojovať proti alkoholizmu. Pre opustené deti „hauzírerov“, podomových obchodníkov, zriadila Kristína Royová v Starej Turej „Útulňu“ a v r. 1904 začala dielo sústredené na siroty, ktoré neskôr našli útulok v dome zvanom „Chalúpka“. V r. 1911 založila malú nemocnicu, ktorá bola vybudovaná len z darov veriacich. V r. 1933 otvorili Kristína a Mária útulok pre starých ľudí nazvaný „Domov bielych hláv“, postavený výhradne z milodarov. V tomto dokončila Kristína Royová svoj život 27. decembra 1936. Pochovaná je v Starej Turej.